Začiatok odvetnej časti futbalových súťaží sa blíži míľovými krokmi. Preto sme si dnes do našej rubriky po prvýkrát vybrali futbalistu. Je ním ostrieľaný 42-ročný gólman HFK Prievidza Vladimír Figura.
Jeden z najskúsenejších prievidzských hráčov začínal s futbalom vo svojej rodnej obci Bošáci pri N. Meste n/V. Vladimír Figura (na snímke autora) pri svojich futbalových začiatkoch „testoval“ svoje schopnosti v útoku i v bráne. Medzi žrďami sa mu zapáčilo viac a práve ako gólman si neskôr vybudoval bohatú športovú kariéru. K „veľkému“ futbalu sa dostal ako dorastenec v Jednote Trenčín, kde hrával prvú dorasteneckú ligu. V tomto klube sa neraz objavil aj ako náhradník v najvyšej čskoslovenskej lige mužov. Keď Jednota vypadla do I. SNL už zaujal Figura pevné miesto medzi žrďami v seniorskom kolektíve. V rokoch 1981 – 1983 vojenčil v Dukle Banská Bystrica. Pod Urpínom pravidelne chytával pod vedením Jozefa Adamca v najvyššej súťaži v Československu. Po skončení ZVS sa vrátil do prvoligovej Jednoty Trenčín. V roku 1985 sa opäť dostal do kolotoča spoločnej československej ligy, tentoraz v drese Lokomotívy Košice. Nasledujúce roky „pendloval“ medzi Lokomotívou Košice, Pov. Bystricou a VSŽ Košice. Na dlhšie sa „usadil“ až na hornej Nitre vo vtedajšom nováckom klube, do ktorého prišiel v roku 1996. Za tento klub hrával v Novákoch, v Topoľčanoch a po transformácii nováckeho a prievidzského futbalu teraz pôsobí v HFK Prievidza.
Najdlhšia séria bez inkasovia
Najdlhšie som nedostal gól v minulej sezóne v drese Hornej Nitry Topoľčany. Neinkasoval som od zápasu 6. kola so Senicou až do 35. min zápasu 15. kola s Ličartovcami. Medzitým som si udržal čisté konto aj v pohárovom stretnutí i v zápase nášho B-družstva. Dovedna som „nelovil“ loptu zo svojej siete viac ako 1000 minút hracieho času.
Najväčšie športové vzory
V mladosti bol mojím veľkým vzorom Dušan Keketi. Viackrát som sa bol osobne pozrieť na jeho športové „umenie“ v Trnave. Tento bývalý reprezentačný brankár mi neskôr dokonca daroval svoj dres s podpisom. Zo zahraničných brankárov sa mi svojím štýlom veľmi páčil Belgičan Jean Marie Pfaff.
Najväčší športový úspech
Za jeden môžem považovať už len to, že som chytával v kvalitnej celoštátnej lige. Za najcennejší úspech však považujem zisk slovenského pohára v polovici 80 rokov s Lokomotívou Košice. Pod vedením Jozefa Jankecha sme najskôr doma remizovali s Prešovom 1:1, potom sme vo východniarskom derby v Prešove zvíťazili 1:0. Vo finále československého pohára sme sa stretli s Duklou Praha, ktorá bola v tom čase bezpochyby najlepším celkom v republike. V Příbrami sme s ňou v skvelej atmosfére prehrali tesne 2:3.
Najväčia športová túžba
Tou splnenou bolo iste účinkovanie v bývalej československej lige. Nesplnenou zostalo pôsobenie v reprezentácii Slovenska. Raz som mal k tomu veľmi blízko, absolvoval som aj s tým spojený pohovor, no na moje prekvapenie som vtedy s výberom Československa nikde necestoval...
Najväčšie sklamanie
Ním bolo v roku 1986 vypadnutie s Lokomotívou Košice z najvyššej súťaže v Československu. Na Sparte nám vtedy k záchrane stačilo remizovať, no hviezdami nabitý pražský tím, kde vtedy hrávali Ján Berger, Stanislav Griga a ďalší skvelí futbalisti nás deklasoval 7:0. Bolo to najviac gólov, čo som v živote inkasoval, no pokojne sme vtedy mohli prehrať aj dvojnásobným rozdielom.
Najvážnejšie zranenie
Sú hráči, ktorí často pauzujú kvôli rôznym zraneniam. Ja som, našťastie, podobnú smolu nemal a zranenia ma viac-menej obchádzali. Najvážnejším bolo roztrhnutie achilovky v zápase slovenského pohára Pov. Bystrica – Inter v roku 1988. Pre toto zranenie som si futbal nezahral pol roka. Branislav BUCÁK
