Čítanie o rodnom kraji
Už z názvu je zrejmé, že bude reč o hradisku. Vyšehrad sa rozprestiera na hrebeni pohoria Žiar, oddeľujúceho Hornonitriansku kotlinu od Turčianskej. Je to vyvýšené hradisko s mohutnou vápencovou skalou, rozčlenené na štyri samostatné časti sústavou valov.
Vyšehrad mal v minulosti pre svoju výhodnú polohu strategický význam. V jeho blízkosti viedla obchodná cesta, tzv. Soľná alebo Jantárová cesta. Ňou prevážali svoje remeselnícke výrobky a produkty aj obchodníci z domácich hornonitrianskych dielní. Preto si vyžadovala vojenskú ochranu. Hlavným poslaním hradiska však bolo chrániť obyvateľstvo zo širokého okolia v čase vojnového nebezpečenstva.
Na základe archeologických nálezov na Vyšehrade sa predpokladá, že vznikol na prelome doby bronzovej a železnej. Z tohto obdobia sú cenné nálezy ako ostrohy, sekery, klince, nožíky, časti konského postroja. Množstvo nájdených klincov dokumentuje súvislosť s dreveným opevnením hradiska, ktoré zničil požiar. Vyšehrad bol v priebehu jeho existencie viackrát prestavaný a upravený podľa potrieb jeho majiteľov.
Archeologický výskum, ktorý viedla dr. Marta Remiašová dokumentuje, že v 12. - 15. storočí tu bolo pôvodné kmeňové sídlisko Slovanov. Najviac nálezov je z 15. storočia. Prevláda črepový materiál, nádoby a kachlice. Mince (bolo ich 74), roztrúsené po celom areáli hradiska dokumentujú, že jeho obyvatelia z neho neodchádzali dobrovoľne. Podľa nájdených predmetov možno predpokladať, kto obýval hradisko a čím sa zaoberali jeho obyvatelia. Nálezy ako strelky, nože, rukoväť zo šable, ostrohy, podkovy, pracky, fragmenty z drôtenej košele, časti jazdeckého výstroja, dokumentujú, že hradisko obývali vojaci.
Dôkazom, že Slovania sa zaoberali poľnohospodárstvom sú nálezy nástrojov a častí náradia na obrábanie pôdy, súčiastky z voza, osličky, česáky a kosáky. Obyvatelia Vyšehradu si jedálny lístok dopĺňali mäsom z ulovených zvierat, čo potvrdzujú nálezy kostí a zubov z ddiviakov, jeleňov a zajacov. K predmetom vyrobených po domácky patria ihly, vretienka a nášivky z kostí. Hradné panie sa chceli páčiť, zdobili sa a po nich zostali napríklad náušnice, pozlátený prsteň, náramky, gombíky, korálky a iné šatové ozdoby. Zaujímavý je nález kostenej kocky na hranie.
Na Vyšehrad, ktorý je národnou prírodnou rezerváciou, vedie náučný chodník, pri ktorom je umiestnených niekoľko náučných tabúľ. Návštevníci sa z nich dozvedia zaujímavosti o geologickej stavbe, histórii, faune a flóre tohto zaujímavého miesta. Z vrcholu Vyšehradu je krásny kruhový výhľad do Hornonitrianskej a Turčianskej kotliny.
O ďalšom nemom strážcovi nášho regiónu budeme hovoriť o týždeň. Je ním hrad Sivý kameň. Ida HANTABÁLOVÁ
