Človeku sa žiada prikryť ich dlaňou, ochrániť ich belostné hlávky pred poryvmi vetra, či ľadovou spŕškou. Áno, také sú v týchto dňoch snežienky – prví poslovia jari. Kto by sa ich krásou nechcel potešiť, najmä keď za oknom vládne nepohoda. V posledných rokoch sme však mali málo príležitostí, kúpiť si kytičku snežienok pred obchodmi, na námestiach. Spôsobila to skutočnosť, že tento nežný kvietok je vo vykonávacej vyhláške k zákonu 237/2002 uvedený v skupine B, to znamená, že obchodovať sa môže len s takými, ktoré sú umelo vypestované. Ako sme sa dozvedeli o zákaze obchodovania so snežienkou sa hovorí aj v medzinárodnom dohovore CITES o obchodovaní s ohrozenými voľne žijúcimi živočíchmi a voľne rastúcimi rastlinami. Predávať by sa teda mali len tie, ktoré boli umelo vypestované v záhradách a obchodník by mal tento fakt preukázať. Zákony sa dajú rôzne interpretovať. Preto aj názory na predaj bielych poslov jari, skláňajúcich svoje hlávky k ešte zamrznutej zemi, sa odlišujú. Predsa však by sme mali snežienky radšej nechať vo svojej podstate tam, kde vykukli na tento svet. Verte, dá sa pri nich pookriať, potešiť. Bez toho, že by človek odtrhol čo len jediný kvietok, nehovoriac o celých kytičkách. Príroda i snežienky v nej (čoskoro však zo zeme vykuknú aj ďalšie chránené a vzácne rastliny) potrebujú našu ohľaduplnosť a ochranu. –vká-
Text k foto
Takto na dlani by sa mali snežienky ocitnúť len v prípade, ak ste si ich dopestovali doma v záhradne. Vo voľnej prírode je to inak. Všetko však záleží od človeka a jeho vzťahu k všetkému živému a neživému okolo neho. Snímka: J. Matiašková
