ČÍTANIE O RODNOM KRAJI
Gymnazista Juraj sa rozhodol odhaliť tajomstvá Malej Magury. Z dostupných prameňov vedel, že v minulosti sa v okolí Malej Magury ryžovalo zlato a chcel sa o tom presvedčiť. Prihlásil sa do biologickej olympiády a spracoval tému: Ťažba zlata na hornom Ponitrí. V potoku Zlatné a v rieke Nitre usilovne ryžoval a odmenou mu boli zlaté zrnká – zlatinky. Svoj pôvod mali v útrobách zlatonosnej Malej Magury.
Malá Magura je staré kryštalické pohorie. Na jej úpätí z východnej aj západnej strany sú dedinky, ktorých história je spojená s baníctvom: Nitrianske Pravno, Malinová, Chvojnica, Čavoj. V 14. storočí sa našlo prvé zlato severovýchodne od Pravenca. Na jeho vyťaženie pozvali baníkov z uhorských miest a nemeckých krajín. Prisťahovalci založili mestečko Nemecké, dnešné Nitrianske Pravno, ktoré sa stalo centrom blízkeho okolia. Podnetom pre kolonizačný nápor na hornej Nitre bolo objavenie zlata. Zlatá horúčka prilákala ryžovačov zlata, drevorubačov a remeselníkov. Na hornom toku rieky Nitry vznikli ďalšie nemecké osady. Najväčší rozmach baníctva bol v 15. storočí. Úpadok ťažby sa datuje v 2. polovici 16. storočia.
Medzi prvé banícke osady patrí Malinová (Cach), kde sa ešte v 17. storočí za rok vyťažilo 700 gramov zlata. Poddaní vykonávali svoje robotné povinnosti pri dobývaní zlata. Dodnes sú v okolí Malinovej stopy po baníckej činnosti, najzreteľnejšie na mieste zvanom Roboty. Aj mnohé miestne názvy pripomínajú banskú činnosť, napríklad Zlatné, Banický chodníček.
Najvýznamnejšie ložiská zlata sa nachádzali v povodí potoka Chvojnica, kde vznikla nemeckou kolonizáciou rovnomenná banícka osada – Chvojnica. Pôvodne sa zlato ryžovalo v podobe zrniek. Postupne sa začalo s povrchovým kutaním, neskôr sa hĺbili štôlne. Vyťažená ruda sa drvila v stupách a premývaním z nej vyryžovali zrniečka zlata.
Z druhej strany Malej Magury je kopaničiarska obec Čavoj. Jej obyvatelia v dávnej minulosti pri kopaní studne objavili stopy zlatých žíl, z ktorých získavali zlato ryžovaním. Najvýznamnejšia ťažba tu však bola ťažba olovenej rudy (galenitu), v ktorej bolo aj určité percento striebra. Rozvoj baníctva bol v 17. a 18. storočí. Ťažba rudy v podhorských podmienkach bola veľmi nákladná. Rudné žily sa vyskytovali nepravidelne, vznikli prevádzkové problémy, ťažkosti boli aj s dopravou rudy do Banskej Štiavnice, kde sa ruda upravovala. To boli dôvody na zánik ťažby olovenej rudy v Čavoji. Zdrojom nerastného bohatstva bola opäť Malá Magura.
Možno sme vo vás vzbudili túžbu po dobrodružstve a vyberiete sa na miesta spojené s históriou baníctva na hornej Nitre. Neváhajte a odhaľte aj ďalšie tajomstvá Malej Magury, ktoré sa skrývajú v krásach prírody. Ida HANTABÁLOVÁ
POZNÁMEKA REDAKCIE: Pri svojich „bádateľských“ výpravách nezabudnite ani na nás. Napíšte, čo ste videli, čo vás zaujalo. Radi sa s vašimi poznatkami podelíme s ostatnými čitateľmi Prieboja. Na budúce budeme hovoriť o kostolíku na rúbanisku.
