Beznádej a zúfalstvo boli pred rokom prvým impulzom pre usporiadanie koncertu na počesť Stanislava Cisíka, jedného zo zakladateľov skupiny Louiziana. Práve pred rokom totiž tento hudobník náhle odišiel z tohto sveta. Jeho priatelia z hudobnej brandže, no predovšetkým kolegovia z kapely nevedeli, ako vyjadriť svoje pocity, ako mu poďakovať, rozlúčiť sa s ním. Až rok po smrti, presnejšie 27. marca sa v Dome kultúry v Bojniciach konal koncert s príznačným názvom Spomienka na Stanislava.
Nikto z účinkujúcich ani z divákov netušil, čo tento koncert prinesie. Každý však vedel, že bude zvláštny. Niektorí sa určite počas neho vrátili do minulosti a spomínali na Stanislava, iní možno prežívali hnev a zúfalstvo, že sa už nič nedá zmeniť. Koncert priniesol slzy, smútok, ale aj smiech a pohodu. Členov Louiziany potešilo, že bolo mnoho interpretov, ktorí chceli zaspievať na koncerte a takto vzdať hold Stanislavovi. Z časových dôvodov to však nebolo možné. Všetci tí, ktorí sa na pódium postavili však zaspievali vždy jednu pieseň, ktorú s Loizianou spieval aj Stanislav.
Gitarista Maťo Machalík z Handlovej pred svojím vystúpením povedal: „Som neveriaci, no ak existuje niečo také ako posmrtný život, tak nás Stano určite počúva.“ Zaspievať na tomto koncerte bolo cťou aj pre kapelu Kredenc z Oravskej Nižnej, či pre skupinu Mloci z ďalekého Prešova. Práve títo hudobníci boli presvedčení, že Stanislav je v sále prítomný: „Je tu s nami, i keď on už hrá v inom orchestri. V tom, do ktorého raz prídu všetci hudobníci...“ Jednu z piesní z repertoáru skupiny Louiziana, ale aj niekoľko vlastných skladieb zaspieval Allan Mikušek.
„Sme slabí na to, aby sme prezentovali náš smútok tancom. To sa ani nedá,“ povedal jeden z členov trenčianskej tanečnej skupiny Maryland, ktorá s Louizianou dlhé roky spolupracuje a pokračoval: „Nebolo isté, či kapela bude po Stanovej smrti fungovať. Sme radi, že sa s nimi na rôznych akciách môžeme stretávať ďalej. A určite to teší aj ich fanúšikov.“ Vrcholom večera bolo vystúpenie samotnej skupiny Louiziana. Hneď na úvod sa predstavili skladbou „Kurtizána“, ktorú si podľa ich slov želal Stanislav zahrať... Nasledovali ďalšie skladby, pri ktorých mnohí spomínali, ďalším sa po líci kotúľali slzy. Kapela však hrala aj s humorom jej vlastným, dokonca na želanie divákov v sále. Anton Cisík napísal pre svojho brata skladbu, ktorou sa s ním rozlúčil. Jej slová vravia za všetko: „Tvojich pár vecí pripomína, že si tu bol... Ani netušíš, ako si zmenil pár životov a čo všetko so sebou si odniesol... chýba smiech a úsmev tvoj... stále čakám na tvoj telefón“.
Marián KUCMAN
Snímky: autor
Text k snímke 1: Fotografia Stanislava Cisíka v nadživotnej veľkosti dominovala scéne, na ktorej spievala aj „jeho“ Louiziana.
Text k snímke: Stanislavova gitara sprevádza kapelu Louiziana na všetkých jej vystúpeniach.