ČÍTANIE O RODNOM KRAJI
Pod Malou Magurou leží podhorská dedinka Poruba. Jej názov vznikol zo slova rúbať, porúbať, rúbaň, poruba. Prví usadlíci vyrúbali lesy, aby získali pasienky. Z dejín sa dozvedáme, že to bolo okolo roku 1330. Pastierstvo bolo hlavným zdrojom obživy Porubanov. Lesy patrili bojnickému panstvu. Predpokladá sa, že prví obyvatelia Poruby boli Slovania. Zaujímavé sú mená podľa pôvodu odkiaľ pochádzali, napríklad Čavojská, Čičmanec, Cachovan, Tužinský. Aj mená podľa zamestnania sa zachovali do dnešných čias. Napríklad Dráb, Muráre, Pustovník, Kozák, Valach.
V Porube na návrší sa nachádza jeden zo stredovekých kostolov na hornom Ponitrí. Bol postavený v 14. storočí v gotickom slohu. Vo vnútri na stenách sa zachovali gotické fresky a drevený maľovaný strop z roku 1658. Vzácne časti zariadenia z konca 15. storočia – maľovaný nadstavec bývalého hlavného oltára, na ktorom je zobrazený sv. Mikuláš ako obdarúva hrudkami zlata tri spiace dievčiny, drevené sochy mučeníka sv. Juraja v zápase s drakom. Uložené sú na Bojnickom zámku. Kostol má strechu pokrytú dreveným šindľom, doposiaľ pod ňou zimujú desiatky netopierov. Z mohutnej kamennej veže sa do širokého okolia rozlieha hlas zvonov. Kostol je obklopený cintorínom, ktorý bol v minulosti ohradený mohutnými hradbami. Miestne obyvateľstvo tu nachádzalo ochranu v čase vojen a nepokojov. Tajomstvá kostolných múrov chránia storočné pamätné lipy.
Z porubskej kroniky sa dozvedáme aj o škole z 19. storočia. Vyučoval tu jeden učiteľ a v triede mal 80 žiakov. Vyučoval čítanie, písanie, počítanie a náboženstvo. Za prácu dostával od každého žiaka jeden chlieb a 10 grajciarov. V zime, keď sa v škole kúrilo, každé dieťa donieslo jedno polienko. Porubskú školu tvorila trieda, izba, komora a kuchyňa pre učiteľa. V tých časoch bola škola pre dedinu veľkým prínosom.
Z Prievidze do Poruby premáva prímestská autobusová doprava. Od konečnej autobusovej zastávky vedie turistická značka na Roveň a na Maguru (1141 m nad morom). V neďalekom Bystrom je novovybudované lyžiarske stredisko.
Žarnov opradený dávnou povesťou
Človeka vždy vábili miesta s ďalekým výhľadom. Keď budete cestovať z Prievidze smerom do Partizánskeho, všimnite si na východnej strane pohoria Vtáčnik vyčnievajú skalný vrch Žarnov. Vypína sa nad obcou Oslany. Vznikol sopečnou činnosťou a prevažujú v ňom andezity.
Podľa dávnej povesti bol Žarnov mohutný hrad. Jeho vladár bol krutý človek, ktorý nemilosrdne trestal poddaných. V istý deň spolu s drábom prišiel na pole, kde na pánskom pracovala krásna dievčina Katka. Pán hradu sa zahľadel do očí driečnej dievčiny, rozkázal drábovi, aby ju doviedol na hrad, kde mala slúžiť. Katka na službu nepristala a odmietla ju. To však nemala robiť. Dráb ju udrel korbáčom. Potupená Katka utekala domov, aby sa ukryla. V pravú chvíľu je prišiel na pomoc snúbenec Jožko, ktorý ju chcel uchrániť. Ale aj on dostal korbáčom po chrbte. Na druhý deň prišli vojaci a Katku násilne odvliekli na hrad. Zavreli ju do temnice, kde musela krútiť žarnov na mletie obilia. Bola to ťažká práca. Hradný pán ponúkal Katke slobodu, ak sa mu podvolí. Pekne sa jej prihováral, aby získal jej náklonnosť. Katka však na jeho ponuky nepristala, zostala verná svojmu snúbencovi. Ten premýšľal, ako by svoju milú vyslobodil. Rozhodol sa, že rozoberie hradné múry. Potajomky, opatrne, aby to nikto nezbadal, sa pustil do práce. Bolo to veľmi namáhavé, vyčerpávajúce, ale nádej na vyslobodenie Katky mu dávala odvahu a silu. Podarilo sa mu prebúrať malý otvor a potom v hradnom múre narazil na obrovský balvan. S veľkou námahou ho vykýval a uvoľnil. Balvan sa rútil do doliny, uvoľnil sa celý hradný múr. Padajúce kamene zasypali Katku i Jožka, zrútili sa aj bašty a hradné veže, zostala len hŕba kameňov. Povesť hovorí, že občas o polnoci počuť hlas Katky a Jožka, ako sa navzájom hľadajú.
Vrch Žarnov je obľúbeným cieľom turistov. Žltá turistická značka vedie zo štálov Lubianka až na hrebeň pohoria. Na trase je náučný chodník s informačnými tabuľami o geologickej stavbe, flóre a faune Žarnova. Z jeho vrchole je krásny panoramatický výhľad na horné Ponitrie a pohorie Pohronský Inovec. Ida HANTABÁLOVÁ
