Už oddávna mali chlapci a dievčatá pred veľkonočnými sviatkami úlohy rozdelené. Mládenci si museli na oblievačku a šibačku upliesť korbáč a ženy zas pripraviť výslužku pre kúpačov, zväčša v podobe maľovaných vajíčok. My sme však zistili, že nie vždy sú tieto „úlohy“ takto rozdelené.
Prievidžan Tibor Bátora má 57 rokov, no korbáče nevie pliesť vôbec. Na tom by nebolo nič zvláštne, no on sa v predveľkonočnom čase venuje zdobeniu kraslíc. Tejto vášni prepadol asi pred desiatimi rokmi. „Robila to jedna teta a mne sa to veľmi zapáčilo. Aj keď pre Prievidzu sú charakteristické hlavne vyškrabované kraslice, ja pripravujem len vajíčka oblepené slamou, iné techniky neovládam.“ Práca to nie je vonkoncom jednoduchá a aj od pána Tibora si vyžaduje predovšetkým veľa trpezlivosti. Dôkladne si totiž musí pripraviť nielen samotné vajíčka, ale aj slamu, ktorú neskôr na škrupinu lepí. Aj jemu sa občas podarí nejaké vajíčko rozbiť, no rokmi získal pre túto jemnú prácu cit a veľa ich už nezničí.
´Slamenné´ kraslice sú stále populárne. „Sám neviem, koľko ich za deň vytvorím. Som zamestnaný a kraslice sú len mojou záľubou. Snáď mi v dôchodkovom veku na ne zostane viac času.“ Keď sa pán Tibor vrátil v spomienkach do svojich mladých liet, zistil, že veľkonočné oblievačky ani nemal veľmi rád. Keď však na nejakej bol, pekne vyzdobená kraslica ho vždy potešila.
Na veľkonočné pondelky sa v mladosti na jednej strane tešila, no na druhej ani nie Elena Mečiarová z Prievidze. „Pochádzam z Brezian a bolo pekné, že za nami chodili mládenci. U nás sa nešibalo, len oblievalo a práve vody niekedy bolo až priveľa. A to sme ešte také premočené potom o desiatej dopoludnia utekali do kostola... Iné to bolo v Necpaloch, kde žijem odvtedy ako som sa vydala. Tam dopoludnia chodili oblievať deti, popoludní mládenci a muži. Dnes to už tak nie je...“ A práve pri jednej z oblievačiek, keď za ňou do Brezian prišiel jej milý, si všimla jeho zaujímavo upletený korbáč. „Dokonca môj otec sa čudoval, ako je upletený. Aj sme ho rozobrali, no neprišli sme na to. Nakoniec nám to jeden mládenec ukázal.“ Pani Elena sa to naučila a odvtedy vždy pred Veľkou nocou pletie z prútia korbáče. Ovláda pri tom len dve techniky. Tá, ktorá ju tak upútala, je tvorená z jedenástich prútov, pričom desať prútov opletá jeden. Pri druhej, jednoduchšej technike používa osem prútov a pletie z nich korbáč „do štvorca“. Prútie vhodné na korbáče hľadá hlavne pri vodných tokoch. „Vždy ma však predbehnú chlapi, ktorí z nich pletú košíky. No z toho, čo zostane, urobím dosť korbáčov.“ Manžel pani Eleny ich pliesť nevie, ale naučila to jedného zo svojich synov. Kým však sama vládze, bude ich robiť pre svojich vnukov pred Veľkou nocou sama.
Marián KUCMAN
Snímky: autor
Text k snímke 1: Tibor Bátora pri obliepaní veľkonočných vajíčok slamou.
Text k snímke 2: Elena Mečiarová s vlastnoručne upletenými korbáčmi.
