Po prvýkrát tieto slová zazneli 12. apríla 1979. Dnes si sotva niekto z tímu, ktorý nasadol do sanitky a začal počítať minúty čo ho delili od miesta, kde na prvú pomoc čakal človek na hranici bytia či nebytia, spomenie aký bol práve deň. Po dvadsiatich piatich rokoch je však stále 12. apríl 1979 dňom, kedy začala v našom regióne pôsobiť rýchla zdravotnícka pomoc. „Rýchla“ bola organizačne súčasťou anesteziologicko-resuscitačného oddelenia bojnickej nemocnice. Dnes je stanica urgentnej medicíny, pokračovateľka rýchlej zdravotnej pomoci, samostatným odborom, má svoju staničnú sestru a vedúceho pracovníka. Je ním Štefan Svitok vedúci lekár urgentnej medicíny a krajský odborník pre urgentnú medicínu a medicínu katastrof. Práve s ním sa Prieboj pozhováral, a to nielen o dvadsaťpäťročnej ceste, ktorú „rýchlovka“ prešla.
Pán doktor, čo sa pred štvrťstoročím podpísalo pod vznik rýchlej zdravotnej pomoci?
Na jednej strane to ukladal zákon, na druhej miske váh bola skutočnosť, že zomieralo mnoho ľudí v produktívnom veku, ktorí nedostali včas odbornú pomoc. Zanedbateľná nie je ani skutočnosť, že anesteziologicko-resuscitačné oddelenie (ARO) bojnickej nemocnice už v tom čase patrilo medzi najlepšie na Slovensku. Pri vzniku rýchlej zdravotnej pomoci (RZP) stála vtedajšia primárka ARO doktorka Vlasta Cmarková a jej zástupca doktor Peter Heriban. Zriadením RZP sme predbehli mnohé väčšie mestské centrá. Všetko sme zvládli vďaka erudovanosti lekárov a ostatného zdravotného personálu. Postupne sme do našej práce teoreticky a prakticky zaškolili aj externistov, t.z. lekárov iných špecializácií. Za 25 rokov sa v službe rýchlej zdravotnej pomoci vystriedalo päťdesiat lekárov. Aj keď mnohí z rýchlovky odišli, sú schopní na území nášho okresu i mimo neho poskytnúť kvalifikovanú záchrannú starostlivosť i resuscitáciu hneď v prvých minútach po nešťastí, či kolapse človeka, postarať sa o neho v tom časovom vákuu, ktoré vzniká do príchodu nášho vozidla.
Z rýchlej zdravotníckej pomoci je dnes stanica urgentnej medicíny. Vývoj priniesol len nový názov, alebo ste zaznamenali aj iné zmeny?
Stanica urgentnej medicíny je vlastne prednemocničnou starostlivosťou o človeka. K dispozícii máme trvalo vozidlo a počas 24 h v ňom „slúžia“ štyria pracovníci – lekár, zdravotná sestra, vodič, sanitár. Dala by sa charakterizovať i ako pohyblivé intenzívne lôžko na kolesách, ktoré je akčné pre celý okres. Dokážme však sfunkčniť aj druhé vozidlo. Preváža pacientov s komplikovanými stavmi na vyššie špecializované pracoviská. Ide napríklad o intervenčné zákroky na koronárnych cievach, kardiovaskulárne alebo závažné onkologické stavy. Urgentne vieme využiť aj leteckú záchrannú službu. Stanica urgentnej medicíny je určená, obrazne to nazvem, na prácu v prednemocničnom priestore, v teréne celého okresu, prichádzame k ľuďom, ktorým zlyhávajú životné funkcie, nezastupiteľnú rolu máme pri nehodách, hromadných nešťastiach, prírodných či priemyselných haváriách. V takýchto prípadoch sme súčasťou veľkého súkolia ľudí, ktorí zápasia s časom o to najcennejšie – ľudský život.
Za veľké súkolie považujete, pán doktor, integrovaný záchranný systém?
Áno. Okrem stanice urgentnej medicíny, ako základnej a ústrednej záchrannej zložky, je do neho začlenená Hlavná banská záchranná služba, policajný zbor a hasičský a záchranný zbor. Mimo toho je v pohotovosti vždy aj lekárska služba prvej pomoci, počas dňa aj praktickí územní lekári. Každá zložka dokáže kvalifikovane v stave ohrozenia zdravia a života pomôcť, koordinovane konať.
Rýchla zdravotná pomoc mala za sebou štyri mesiace. V regionálnej tlači z toho obdobia sme sa dočítali, že za toto obdobie urobila „rýchla“ 354 výjazdov, v júni 1979 zaznamenala až 18 % neindikovaných a planých výjazdov... Aká je situácia v súčasnosti?
Nebudem čitateľov Prieboja unavovať štatistickými údajmi. Nie je dôležitý počet výjazdov, ale vedomie, koľkým ľuďom sme zachránili život. Predsa však niekoľko čísiel spomeniem. V prvých rokoch zaznamenávala rýchla zdravotná pomoc priemerne tri výjazdy za dvadsaťštyri hodín. Vlani naše osádky absolvovali priemerne šesť výjazdov za 24 h. Robíme však potrebné kroky, aby sme v dohľadnej dobe mali k dispozícii ďalšie vozidlo s posádkou. Predpokladáme, že potom by sme sa k pacientom dostali skôr a častejšie. Tento región potrebuje dve vozidlá. Najmä v lete, keď sa počet jeho obyvateľov vďaka turistickému ruchu zvýši aj o niekoľko sto tisíc.
Čo sa týka neplatných, či planých výjazdov, poviem len toľko – vyskytujú sa. Naše dispečerky, sestry operačného strediska majú ťažkú pozíciu. Sú to skúsené, erudované pracovníčky, no emócie a vyhrážky príbuzných chorého človeka často urobia svoje. Napriek opatreniam a rutine sa stane, že ideme k pacientovi zbytočne. Najviac nás však potom trápi, ak v tom danom okamihu niekde na inom mieste človek skutočne urgentne potrebuje pomoc, pretože mu ide o život.
Dá sa takýmto situáciám predísť, možno im, pán doktor, čeliť?
Určitým spôsobom áno, ale nie stopercentne. Musíme technicky zdokonaliť operačné stredisko stanice urgentnej medicíny, jeho softvér a hardvér. Okrem operačného strediska musí mať primerané stanovište celé oddelenie urgentnej medicíny. Rokujeme o vhodných priestoroch s novým menežmentom bojnickej nemocnice. Predstavu máme, som presvedčený, že sa postupne zreálni.
Utkveli vám v pamäti nezvyčajné výjazdy, ktoré ani čas nedokázal vymazať?
Ani nie. Pri výjazde musí podať celá posádka záchranného vozidla nadhraničný výkon, odosobniť sa a vidieť len pacienta, ktorému treba urýchlene pomôcť. Predsa si však spomínam na malého chlapca z Detvy, ktorý sa topil na kúpalisku Čajka. Vyrazili sme, azda za tri minúty sme boli na mieste. Erudovaný plavčík už dieťa oživoval, no i tak javil príznaky klinickej smrti. Keď na druhý deň zišiel z postele, bol to krásny pocit. V pamäti mi utkvel ešte jeden prípad, azda pre hlásenie, ktoré sa rýmovalo - horí dom a človek v ňom. Bola to pravda, zachrániť sa nám ho však nepodarilo, mal poranenia nezlučiteľné so životom. Pravdou však je, že v každom jednom prípade si overujem efektivitu výjazdu.
Namiesto záveru: Nie vždy sa osádke stanice urgentnej medicíny podarí zvíťaziť v neľútostnom súboji. Jej tím nedisponuje nadprirodzenými schopnosťami, nedokáže zvrátiť čosi, už, žiaľ, jednoznačne dané. No i tak oživujú lekári, sestry, sanitári i vodiči iskierku nádeje už len svojou prítomnosťou. Svojou odbornosťou a morálkou často „vdýchnu“ iskru do vyhasínajúcich očí. Dnes teda patrí vďaka všetkým, ktorí za dvadsať päť rokov stáli v prvej línii pri záchrane toho najcennejšieho – ľudského života. Za to, že boli, sú a budú i v týchto neľahkých časoch pre zdravotníctvo, že do svojho poslania dávajú celú svoju myseľ, celé medicínske umenie. Viera KLASOVITÁ
Text k foto
1. „Rýchla“ prišla načas. Pacienta previezli do nemocnice, jeho osud je už v iných rukách...
2. Jeden z tímov stanice urgentnej medicíny v bojnickej nemocnici, MUDr. Štefan Svitok, vedúci lekár, je tretí zľava. Snímky: archív rp
