ČÍTANIE O RODNOM KRAJI
Príroda je zelená lekáreň, ktorá nikdy nie je zatvorená. Ľudové liečiteľstvo má na Slovensku dlhodobú tradíciu. Svedčia o tom priliehavé názvy liečivých rastlín, napríklad bôľhoj, skorocel, kostihoj, materina dúška, zádušník, srdcovník.
V časoch, keď ešte nebolo toľko lekárov a teda ani zvyk, že choroby má liečiť prevažne lekár, liečili ľudí ľudoví liečitelia. Väčšina z nich padla do zabudnutia. V Nitiranskom Rudne však žil kňaz, ktorého nazývali „divotvorný lekár“, František Madva (1786-1852), ktorý si zaslúži našu pozornosť i dnes. Študoval teológiu, ale zaujímal sa aj o botaniku a lekárske vedy.
Keď prišiel na faru do Nitrianskeho Rudna zistil, že sa tu žije mimoriadne biedne. Bola to chudobná a zaostalá dedina. Niektoré domčeky nemali ani komíny a v jednej miestnosti bývali spolu ľudia i dobytok. Preto sa usiloval pozdvihnúť sociálnu i kultúrnu úroveň jej obyvateľov. Nevšedný pozorovací talent, nadanie a húževnatosť zúžitkoval pri liečení chorých. Pamätný je prípad mladíka, ktorého pri práci v lese padajúci strom oskalpoval. Madva mu prišil vlasovú pokožku a mladíka zachránil. Alebo iný prípad. Istého chlapca poklal vôl tak nešťastne, že mu roztrhol ústa až po ucho. Madva ranu ošetril a zašil tak znamenite, že mu na tvári ostala len malá jazva.
Je samozrejmé, že časom mal dedinský farár veľký nával chorých. Denne ich ošetril aj sto. Pracoval od skorých ranných hodín a prácu v ordinácii prerušil len počas rannej omše a obeda. V lete prijímal pacientov v záhradnej besiedke. Liečil zadarmo a peniaze od nikoho neprijal. Žil skormne, ale vždy bol veselý. Nerobil rozdiely medzi boháčmi a chudobou. Na liečenie používal lieky rastlinného a živočíšneho pôvodu. Vo svojej záhradke pestoval nechtík lekársky, borák lekársky, rebarboru, palinu, lastovičník, borievku a iné liečivé rastliny. Diagnózu určoval tak, že sa zadíval do očí chorého a vyčítal z nich chorobu. (Očná diagnostika sa používa aj v súčasnej dobe.) Úspechy mal najmä pri liečení očných a pľúcnych chorôb, chorôb pečene, sleziny, vredov, padúcnice a nervových ochorení. Madvove recepty, napr. prievidzský prášok, rudnianska masť, rudnianske pilulky, čaj proti málokrvnosti, očné kvapky a očná masť, sa stali známe v širokom okolí.
Posledné roky života prežil v Nitrianskych Sučanoch, kde je aj pochovaný. Madvovu liečiteľskú prax pripomína aj dnes Madvova dolina, kde rastie veľa liečivých bylín, ktoré chodil pre svojich pacientov zbierať práve sem.
Pri kostole v Nitrianskom Rudne má František Madva postavený skromný pamätník. Ida HANTABÁLOVÁ
