Po roku sa Slovensko opäť zjednotilo. Opäť sme prežili dva týždne, počas ktorých mali k sebe bližšie príbuzní, priatelia, susedia, politici i celkom neznámi ľudia. Na dva týždne nás spojil hokej, chlapci, ktorí nosia na dresoch znak Slovenskej republiky. S trochou zjednodušenia si dovolím tvrdiť, že pre Slovensko urobili viac, ako všetci naši politici a štátnici dokopy. Nikomu z nich sa totiž zatiaľ nepodarilo zmobilizovať také obrovské množstvo ľudí a vzbudiť v nich takú hrdosť na svoju krajinu, ako sa to už niekoľko rokov darí práve hokejistom. Kým na referendách, voľbách či rôznych organizovaných podujatiach ospravedlňujeme svoju neúčasť počasím, zaneprázdnenosťou, víkendami či množstvom „akútnejších“ problémov, kvôli hokeju sa ponáhľame domov a sledujeme zápasy v preplnených obývačkách, rezervujeme si stoly v každej kaviarni, reštaurácii či pohostinstve, kde majú aspoň jeden televízor. Na námestiach nám nevadí ani tlačenica, vietor a dážď a pokojne obetujeme víkend na chate či prácu v záhradke, len aby sme boli „pri tom“. Nehovoriac o tých, ktorí zaplnili ostravské i pražské hľadisko slovenskými zástavami a vytvorili atmosféru, akú okrem domácich českých reprezentantov, nezažil žiadny iný tím. A to je dobre. Je to dôkaz toho, že Slováci nespia a vždy budú pripravení vyjadriť svoju podporu všetkým, ktorí konajú v prospech našej krajiny. Bez ohľadu na to, či sú to športovci, politici, umelci, vedci či bežní ľudia. Stačí, ak ich presvedčia svojimi činmi...
Zuzana ŠIMOVÁ
