PRIEVIDZA. Aktuálnou a stále živou témou bude na festivale Jeden svet aj diskusia o životnom prostredí nielen na hornej Nitre s riaditeľkou Greenpeace Slovensko Ivanou Kohutkovou, ktorú privítajú v piatok podvečer spolu s jej kolegom Radkom Kubalom, vedúcim protiuhoľnej kampane Greeenpeace a aktívnym účastníkom protestu na ťažobnej veži v Novákoch z novembra minulého roka. Každému z hostí sme položili tri otázky.
Riaditeľka Greenpeace Slovensko Ivana Kohutková
Aké sú podľa Greenpeace najväčšie výzvy v oblasti životného prostredia na našej planéte?
– Klimatická zmena. To je najväčšia výzva, ktorej ako ľudstvo čelíme. Od nej sa odvíjajú ďalšie problémy, napríklad extrémne výkyvy počasia, topenie ľadovcov, suchá, zmeny v poľnohospodárstve alebo úbytok biodiverzity. Nie som si istá, či si skutočne uvedomujeme, že od stavu životného prostredia závisí náš život. Myslím, že je nezodpovedné, ak niektorí lídri spochybňujú tento stav.
Nedivme sa, že ľudia na túto kritickú situáciu reagujú hlasnejšie, než je spoločnosť zvyknutá. A nemám teraz na mysli len protest aktivistov a aktivistiek Greenpeace, ktorí minulý rok vyvesili transparent „Skončite dobu uhoľnú“ na ťažobnej veži v Novákoch. Belgicko, Nemecko, Švédsko či Austrália. Všade tam stredoškoláci vyšli do ulíc a bojujú proti zmene klímy. Už nemáme čas na sympatické a pomalé kroky zodpovedných. Ako hovoria študenti a študentky, je čas, aby sme začali panikáriť. Preto dúfam, že nebudeme ľahostajní voči sebe samým a voči ďalším generáciám, ktorým ide o budúcnosť. Ak si toto neuvedomíme, prehrali sme a prehrali tí, ktorí tu ostanú po nás.
Na akých témach pracuje vaša organizácia v rámci Slovenska?
– Momentálne sa sústreďujeme na ukončenie ťažby a spaľovania uhlia na Slovensku, predovšetkým v oblasti hornej Nitry. Jednak preto, že životné prostredie a zdravie obyvateľov regiónu je uhlím výrazne zasiahnuté. Horná Nitra je rovnako jeden z pilotných projektov Európskej komisie pre transformáciu uhoľných regiónov. Útlm uhlia prispeje k zníženiu emisií skleníkových plynov a k plneniu klimatických cieľov. Je teda načase, aby vláda čo najskôr vyhlásila konkrétny dátum útlmu uhlia na Slovensku.
Tá sa tvári, že tento cieľ splnila v decembri minulého roku, keď schválila dokument tzv. nového všeobecného hospodárskeho záujmu. Ten hovorí o tom, že od roku 2023 nebudeme dotovať spaľovanie a s tým súvisiacu ťažbu uhlia. Mnohí si preto myslia, že s koncom dotácií príde aj koniec uhlia. Bohužiaľ, nie je to tak. Ťažobná spoločnosť HBP stále tlačí na otvorenie 12. ťažobného poľa v Novákoch, no o tomto už nikto nehovorí. To by predĺžilo ťažbu uhlia na hornej Nitre do roku 2034 a malo by katastrofálny vplyv na krajinu regiónu.
Rovnako sa vôbec nespomína pokračovanie v ťažbe uhlia v bani Čáry na Záhorí. Ide tak o zavádzanie ľudí, predovšetkým tých, ktorí žijú na hornej Nitre. Tí na to doplatia najviac. Rada by som verila, že vláda uprednostní záujmy obyvateľov pred záujmami súkromnej ťažobnej firmy.
Aké konkrétne kroky v prospech životného prostredia môže spraviť každý z nás?
– Všetko sa začína uvedomením si dôsledkov vlastnej spotreby vo všetkých oblastiach nášho života. Či už ide o nakupovanie, jedlo, cestovanie alebo produkciu odpadov. Ja sa sama seba pravidelne pýtam: Naozaj zjem všetko, čo dávam do košíka? Potrebujem tieto šaty, telefón, auto? Všímam si, odkiaľ pochádzajú výrobky, ktoré si kupujem a tiež vyhodnocujem, koľko z toho vyhodím do koša. No a snažím sa hľadať alternatívy.
Lebo pravdou je, že spotrebúvame viac ako naozaj potrebujeme. Potom si tiež myslím, že je dôležité, aby sme sa zaujímali, čo sa deje v našom okolí a celkovo na Slovensku.
Všímať si, ako sa správajú napríklad súkromné firmy v oblasti životného prostredia. Apelovať na zodpovedných, ak nekonajú v prospech obyvateľov a ochrany ich životného prostredia. A to, čo sa ukazuje ako najúčinnejšie, je podľa mňa odvaha ozvať sa. Vždy, keď sa deje neprávo. Myslím si, že keď každý z nás preberie zodpovednosť za stav našej krajiny a za vlastný život, máme dobrú šancu na zmenu v prospech životného prostredia. A ak ani toto nebude stačiť, vždy môžeme vstúpiť do politiky a ovplyvňovať tak smerovanie Slovenska.
Vedúci protiuhoľnej kampane Greeenpeace Radek Kubala
Boli ste jedným z protestujúcich na ťažobnej veži v Novákoch z novembra minulého roka. Ako hodnotíte tento protest s odstupom času? Dosiahli ste vytýčený Cieľ?
– Podľa správy Medzivládneho panelu OSN pre zmeny klímy (IPCC) zverejnenej vlani na jeseň máme len nejakých dvanásť rokov na to, aby sme rapídnym spôsobom znížili emisie skleníkových plynov na minimum. Inak nemáme šancu udržať priemerné oteplenie planéty pod 1,5 stupňa Celzia oproti predindustriálnej dobe. V kontexte Európy to znamená ukončiť ťažbu a spaľovanie uhlia najneskôr v roku 2030. Ťažba a spaľovanie uhlia má navyše neúmerne vysoký vplyv na životné prostredie, prispieva k devastácii krajiny a degradácii pôdy priamo v mieste ťažby a spaľovania.
Cieľom našej akcie bolo okrem iného upozorniť na to, že Slovensko nesmeruje k ukončeniu ťažby a spaľovania uhlia. Vláda síce vlani v decembri schválila návrh nového Všeobecného hospodárskeho záujmu, kde predstavila plán útlmu väčšiny baní na Slovensku. Avšak stále chýba dátum ukončenia ťažby na Bani Čáry, ktorý leží mimo regiónu horná Nitra. Navyše firma HBP plánuje otvoriť nové 12. ťažobné pole na Bani Nováky, ktoré by predĺžilo ťažbu uhlia až do roku 2034. Našou akciou sa podarilo otvoriť diskusiu o týchto problémoch a všeobecne verím, že v konečnom dôsledku prispeje k definitívnemu ukončeniu ťažby a spaľovania uhlia na Slovensku. Dôležitosť tejto akcie sa zrejme ešte prejaví v budúcnosti, teda sa v súčasnosti veľmi zložito hodnotia konkrétne dosahy.
Aké sú pozitívne aj negatívne príklady miest či regiónov, ktoré prešli transformáciou, ktorá čaká banícky priemysel na hornej Nitre?
– Všeobecne platí, že so skutočne hlbokými štrukturálnymi premenami uhoľných re-giónov sa ešte len začína. Existujú mestá a dediny, ktoré udávajú príklady budúceho smerovania. Napríklad švédske mesto Växjö, ktoré je uhlíkovo neutrálne, alebo belgické mesto Genk, ktoré sa dokázalo zbaviť závislosti od uhlia v baníckom regióne Limburg. Ukážkovým príkladom je napríklad dedina Proschim v nemeckom Porýní, ktorá berie elektrinu a teplo len z obnoviteľných zdrojov. Paradoxné je, že tejto dedine hrozí zbúranie kvôli rozširovaniu uhoľnej bane Welzov. Možno tak v priamom prenose sledovať, ako je budúcnosť pohlcovaná minulosťou.
Svoje plány transformácie má Španielsko, ktoré sa snaží zbaviť uhlia a po dohode s banskými odbormi plánuje sociálne projekty pre baníkov. Čo s uhoľnými regiónmi, premýšľa tiež Nemecko alebo Česká republika, ktorá v minulom roku spustila projekt Re:štart.
Horná Nitra je Európskou komisiou vybraná ako jeden z pilotných regiónov, kde sa majú možnosti transformácie testovať. O to zodpovednejšie a dôležitejšie je dohliadnuť, aby transformácia bola úspešná a prínosná pre celý región. Otázka už dnes nestojí, či uhlie ukončiť a regióny štrukturálne závislé od ťažby transformovať. Musíme sa naučiť pýtať, ako regióny transformovať a kto z toho bude profitovať.
Ako podľa vás dopadne ťažba uhlia v tomto regióne v horizonte troch až piatich rokov?
– Nerád robím veľké pre-dikcie a tipujem, ako bude vyzerať budúcnosť. Všeobecne totiž platí, že vzhľadom na prehlbujúce sa vplyvy zmien klímy je vývoj v budúcich rokoch neistý a ťažko predvídateľný. Vláda sľúbila, že v roku 2023 ukončí podporu pre spaľovanie (a ťažbu) uhlia v regióne. Teda kľúčové budú nasledujúce roky, počas ktorých vláda bude musieť bližšie špecifikovať, čo je v strategickom záujme štátu. V ideálnom prípade odmietne 12. ťažobné pole a dá tak regiónu nádej na zmenu. Horná Nitra tak môže nastúpiť na cestu k novej budúcnosti, založenú na udržateľných pracovných miestach, ktoré nedevastujú prírodu, neničia ľudské zdravie a globálnu klímu. Ak sa tak stane, závisí od množstva faktorov a tým najdôležitejším je tlak ľudí, ktorí budú chcieť koniec uhlia na Slovensku presadiť.
Autor: MATEJ SÝKORA
